Tohtoročné sviatky Veľkej Noci sme prežívali ako jedno spoločenstvo, zjednotení v sprevádzaní Krista v kľúčových momentoch našej spásy, blízko tým, ktorí sú Mu najdrahší, tým najchudobnejším. Od 17. do 20. apríla 2025 sme prežívali v Žiline Veľkú Noc služby.
Jeden z mladých dobrovoľníkov, Lukáš, nám rozpráva svoju skúsenosť takto:
Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou, že by som mohol urobiť niečo dobré. Niečo viac, než len sem tam pomáhať rodičom a blízkym v mojej prítomnosti. Preto, keď som sa dopočul o príležitosti pomôcť – čo i len trošku – ľuďom, ktorí sa nachádzajú v núdzi, povedal som si, že nastal ten najlepší čas odčiniť hriechy, čo som v minulosti spáchal, niečím dobrým.
Pomáhanie druhým sa začalo Sederovou večerou na Zelený štvrtok večer. Aby sme sa duchovne naladili na to, čo nás čaká, a pripomenuli si Ježišovu poslednú večeru.
Bolo to dojímavé a zároveň poučné. Ochutnali sme maces, charoset a vynikajúceho baránka. Tento obrad sme prežili spolu ako jedno veľké spoločenstvo kresťanov.
Po oslave a krátkom oddychu sme sa zoznámili s ľuďmi, ktorí boli takí ako my, len sa ocitli v ťažšej životnej situácii. Strávili sme s nimi väčšinu dňa – jedli sme spolu, tancovali, rozprávali sa a modlili. Prežili a pomodlili sme sa krížovú cestu na charite a rozdali si drevené krížiky na krk, aby sme na tento deň a na to, čo pre nás urobil Ježiš, nikdy nezabudli.
No nie všetci uličníci však obľubujú spoločnosť. A tak sme sa ich vybrali hľadať – kráčali sme cez les, okolo jazierka, ba dokonca aj pod mostom. Aj po vyčerpávajúcom hľadaní sme však našli akoby poklad – zhovorčivých a pohostinných ľudí, ktorí, aj keď možno neboli tak dobre oblečení ako my, pustili nás do svojich príbytkov a spolu s nami sa modlili.
Všetko, čo som počas týchto štyroch dní zažil, už nikdy nezabudnem. Na vlastnej koži som prežil zvyky našich predkov, spoznal som nových priateľov – v spoločenstve aj na charite – a prežil Veľkú noc ako ešte nikdy predtým. Už nikdy nebudem taký ako predtým. Táto skúsenosť ma zmenila. Urobila zo mňa lepšieho človeka a kresťana.“
Ďalší z účastníkov pokračujú so svedectvom o tom, aká pre nich bola Veľká Noc služby 2025:
Lucka:
Pre mňa to bola nová skúsenosť. Plná zmiešaných emócií, ale veľmi mocná. Uvedomila som si, že Pán Ježiš zomrel za každého bez rozdielu, že v očiach Boha je vzácny každý jeden človek. A že nás miluje, aj keď padáme, aj keď sme nedokonalí. A to ma veľmi povzbudilo, že táto práca s ľuďmi na ulici sa dá vykonávať len vtedy, keď ich človek príjme takých, akí sú a verí na zázrak každý deň. Tak aj ja sa modlím za nich, za oslobodenie z otroctva hriechu, poviazaností a modlím sa za novotu ŽIVOTA. „NALOMENÚ TRSTINU NEDOLOMÍ A HASNÚCI KNôT NEDOHASÍ, KÝM NEPRIVEDIE PRÁVO K VÍŤAZSTVU.“
Andrej:
Veľká noc služby bola pre mňa hlboko obohacujúca, či už po ľudskej, ako aj duchovnej stránke. Pre mňa bolo mnoho udalostí úplne nových, medzi nimi aj osobná skúsenosť umývania nôh počas svätej omše na Zelený štvrtok. V tom momente som nebol tým, kto slúži, ale tým, komu bola táto služba prejavená.
Pre mňa nová bola aj Sederová večera.
Teším sa, že sme spolu so Sestrami Panny Márie Útechy a ostatnými dobrovoľníkmi mohli stretávať Krista v trpiacich a núdznych, a prinášať im povzbudenie a útechu.
„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili,“ hovorí Pán. (porov. Mt 25,40)
Peťka:
„Veľká noc bola pre mňa najmä zastavením, vytrhnutím z pozemského času a pripomienkou prečo toto celé je, prečo tu sme, čo je skutočne dôležité, na čom naozaj záleží, kde má smerovať moja pozornosť, čo v každodennosti častokrát sa mi nedarí, alebo dokonca nestíham a potom sa samej seba pýtam, že ako môžem nestíhať to najdôležitejšie či možno jediné dôležité.
Pri pohľade najmä cez veľkú noc je to veľmi bolestivý a srdcervúci pohľad na Ježiša na kríži, avšak dokážem sa hoci s malou dušičkou na neho pozrieť až do chvíle kým sa nedostanem do úplného vedomia, že je/bol tam aj kvôli mne a zrazu ten pohľad sa stáva o to ťažším bremenom, vtedy sa hanbím vôbec pozrieť, vtedy pokora dostane pravý význam, ale zároveň v niečom cítim, ako sa moje srdce uzdravuje a mení, pretože je to vedomie utrpenia a obety Ježiša za mňa, ale zároveň vedomie lásky, ktorú ku mne/nám má, duchovne som si veľmi odpočinula, spočinula v láske, tichu a pokoji a čerpám z dní s Vami ešte dnes a milujem keď môžem cítiť pokoj, zrazu všetko je jednoduchšie, ďakujem Vám veľmi.“
