S hlbokým zármutkom, ale aj s nádejou a vďačnosťou v srdci, vám oznamujeme úmrtie našej sestry Paoly Bordón. Už sa spolu s Pánom a všetkými svätými raduje v Nebi. Zomrela 11. septembra 2025 v dôsledku krátkej a neočakávanej choroby. Pohrebná sv.omša vďakyvzdania za našu sestru sa uskutoční 11. septembra o 20:00 hod. v Materskom Dome v Tortose v Španielsku. Pre tých, ktorí by chceli, bude aj online prenos z Tortosy (link na Facebooku).
Odišla mladá sestra, ktorá ešte mohla veľa pracovať pre Božie kráľovstvo, ale Pán jej chcel otvoriť dvere Života, pretože bola pripravená. Choroba ju prekvapila počas tohto leta a po krátkej liečbe sa ukázalo, že nie je možné urobiť viac. Bojovala, ale zároveň sa vložila do Božích rúk. Vedomá si všetkého čo prežíva, celého procesu jej choroby, neustále opakovala “všetko je odovzdané”. Počas tohto krátkeho času jej choroby bola príkladom pre všetkých, ktorí boli pri nej: sestry, zamestnancov nemocnice, priateľov… V každej chvíli vyžarovala zo seba pokoj, robila si starosti o tých, ktorí boli pri nej a starali sa o ňu, stále myslela na druhých, tak ako vždy. Potešovala svojimi slovami, prijatím svojej choroby, svojou vierou a uisťovala nás, že bola v živote veľmi šťastná, aj napriek ťažkostiam, ktoré prichádzali. Často opakovala: “Bola som v živote veľmi šťastná, od malička až po dnes, chcem, aby ste to vedeli. A chcem, aby vedeli sestry, rodina a všetci, ktorí zdieľali so mnou spoločnú cestu, že “ich mám veľmi rada”.
Odišla nám bezpochyby svätá sestra, pretože svätosť a postoj viery pred situáciami ako je táto sa neimprovizuje. Sestra, ktorá zanechala svoju krajinu, Argentínu, a odovzdala svoj život ako misionárka najskôr v Bolívii a v Čile. Posledných 18 rokov pôsobila na Slovensku, tu sa stala nástrojom milosrdenstva a útechy, ako jedna slovenka viac medzi sestrami a ostatnými ľuďmi, dokonca si vybavila aj slovenské občianstvo. Na Slovensku študovala na Univerzite a neprestajne slúžila tým najchudobnejším vždy s veľkou láskou a starostlivosťou.
Tiež pôsobila ako sestra útechy v Buenos Aires a vo Villa Allende v Argentíne kde aj študovala, v domove pre deti v Sucre v Bolívii, na internáte a škole v Tucumáne, v škole v Parral v Čile, v Nitre a Žiline na Slovensku, v Linares v Španielsku a posledný rok v komunite v Nitre odkiaľ každý deň cestovala pracovať do Bratislavy.
Dala všetko a mala jasné, že všetko čo robí, robí na “Božiu slávu a pre dobro blížnych, nič pre nás”, ako hovorievala Mária Rosa Molas. V Žiline, v nocľahárni pre ženy bez domova, v Charite s chudobnými, ktorí tam prichádzali, v Bratislave kde každý deň cestovala z komunity v Nitre a denne prechádzala ulicami mesta, aby sprevádzala tých ktorí sa snažia vyjsť zo svojej situácie a predávajú časopis Nota Bene.
Podľa príkladu Márie Rosy chudobní boli vždy zreničkou v jej oku.
Ďakujeme Bohu za život Paolínky, za jej príklad, bezpodmienečnú odovzdanosť tým najchudobnejším, sestrám, rodine a všetkým, ktorí zdielali jej životnú cestu.
Môžeme parafrázovať text piesne „Posledné dvere“ od Cristóbala Fonesa, ktorú mala v tomto čase veľmi na mysli aj ona sama: „Zomrieť znamená pripraviť sa na poslednú oslavu“.
Spomíname si na Paolínku…
A vediac, že smeruje k tvojmu objatiu,
nemáme inú pieseň ako ticho.
Možno sa nás teraz zmocňuje jej neprítomnosť,
naše oči sa ligocú, keď si spomíname na jej gestá,
vďačnosť a nostalgia tancujú
za všetko, čo nám kedysi dala.
Plačeme, pretože tak sa cnie tým, ktorí milujú,
pretože smrť bolí, to tajomstvo,
ktoré otvára cestu k inému životu,
zatiaľ čo uzatvára tento cyklus, ktorým je čas…
A keď prekročí ten prah, objaví,
že si na ňu už čakal,
že život bol bránou do Neba.
Budeme spievať znova a navždy
s tou, ktorá nás dnes zanecháva so svojou spomienkou.
DOVIDENIA V NEBI, PAOLÍNKA!
