Tohtoročné Veľkonočné trojdnie v Žiline nebolo len o tradíciách, ale najmä o
konkrétnych skutkoch lásky. Skupina deviatich mladých ľudí – troch zo Španielska a
šiestich zo Slovenska – sa rozhodla prežiť veľkonočné trojdnie službou tým, ktorí sú v
našej spoločnosti často prehliadaní.

Zelený štvrtok
Naše spoločné kráčanie sme začali na Zelený štvrtok svätou omšou. Bol to silný
moment, kedy sme na vlastnej koži zakúsili skúsenosť apoštolov, ktorým Pán Ježiš
umýval nohy. Večer sme v modlitbe chceli zostať blízko pri ňom v Getsemanskej
záhrade.
„Uvedomujeme si, že aj my môžeme v živote veľakrát ‚zaspať‘ ako učeníci. Kladieme si
otázku, čo urobiť so svojím životom a ako ho premeniť na dar pre druhých.“

Veľký piatok.

V piatok Kristovho utrpenia sme po krátkej motivácii premenili slová na činy. Našu prítomnosť sme darovali ľuďom, ktorí stratili svoj domov. Deň sme strávili v Diecéznej
charite v Žiline s ľuďmi, ktorí nemajú kam ísť. Nebolo to len o rozdávaní teplej polievky
– spoločne sme sa modlili, rozprávali a hrali hry. Bol to čas vzájomnej blízkosti a prijatia.

V sobotu naše kroky viedli k ľuďom žijúcim na úplnom okraji mesta. Priniesli sme im
jedlo, no čo bolo dôležitejšie, darovali sme im svoj čas.
Bolo to prekvapujúce – v skutočnosti išlo o vzájomnú výmenu darov.

Každý z nás sa
snažil odovzdať kúsok seba. Domov sme sa vracali oveľa bohatší. Pred samotnou
vigíliou sme sa ešte raz vrátili na charitu, aby sme radosť zo zmŕtvychvstania Pána
Ježiša zdieľali s tými, ktorí tam denne hľadajú pomoc.
Tieto dni nám ukázali dôležitú pravdu: skutočne šťastní sme vtedy, keď robíme
šťastnými iných. Zistili sme, že to najcennejšie, čo si môžeme dať, nie sú veci, ale to, že
sme tu jeden pre druhého.