Takmer koniec leta v čase od 20-25.8. sme sa skupinka mladých spolu so sestrami PMU rozhodli vyjsť z komfortu. Vydali sme sa na úsek stredného Slovenska svätojakubskej cesty. Nešlo však o obyčajnú turistiku. Cieľom nášho putovania bolo pookriať, vnímať a kontemplovať krásu vôkol seba, ako aj v ľuďoch, ktorých sme stretli, v skratke povedané spoznávať seba, iných i Boha.
Rozdiel medzi putovaním a turistikou je napríklad v tom, že naša cesta bola pretkaná impulzmi z ranných modlitieb, podnetmi z príhovoru kňaza, ktorého sme mali v tíme.
Ukotvenie po príchode z denného putovania sme tak mohli precítiť na svätých omšiach a následne zdieľaniach v skupinkách.
Veríme, že ovocie púte a milosti, ktoré sme si vyprosovali, sa dostavia v nečakaných rozmeroch a naša túžba stávať sa pútnikmi nádeje bude trvať aj vo všedné dni prežívaných realít každého z nás.
Máme nádej, že táto naša púť bude pokračovať, tak v našej každodennosti, ako aj o rok skutočným kráčaním, či už vo východnej alebo západnej etape, s takmer povestným skoro internacionálnym povzbudením ,,Šup šup”, ktoré nás sprevádzalo na ceste. 🙂
